Preskočiť na obsah

Elipsa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O literárnom termíne pozri elipsa (literatúra).

Elipsa je rovinná krivka, ktorá patrí do triedy kužeľosečiek.[1] Elipsu možno definovať aj takto: je to množina všetkých bodov roviny, ktoré majú od dvoch pevných bodov F1 a F2 konštantný súčet vzdialeností, ktorý je väčší ako vzdialenosť týchto bodov.[2]:2 Body F1, F2 sa nazývajú ohniská, priamka prechádzajúca bodmi F1, F2 sa nazýva hlavná os elipsy, body A, B, v ktorých os elipsy pretína elipsu, sú hlavné vrcholy elipsy, stred úsečky F1, F2 je stred elipsy a priamka kolmá na hlavnú os elipsy prechádzajúca jej stredom je vedľajšia os elipsy a body C, D, v ktorých vedľajšia os elipsy pretína elipsu, sú vedľajšie vrcholy elipsy.[2]:2, 4

Ak zvolíme súradnicovú sústavu tak, aby jej začiatok bol stred elipsy, x-ová os bola hlavná os elipsy a y-ová os bola vedľajšia os, súradnice bodov budú:

F1=(-f,0), F2=(f,0), A=(-a,0), B=(a,0), C=(0,b), D=(0,-b)[3]:13–14

Všeobecná rovnica elipsy s osami rovnobežnými so súradnicovými osami je:

Ax2+By2+Cx+Dy+E=0[4]:4

Stredová rovnica elipsy je:

(xa)2+(yb)2=1[4]:5

Parametrické rovnice elipsy sú:

x=a.cos⁡(φ)
y=b.sin⁡(φ)[4]:5

Užitočné vzťahy:

f2=a2−b2[2]:4
e=f/a[3]:43

Plocha elipsy:

A=π⋅a⋅b[3]:63

Symboly v rovniciach:

a je hlavná polos[2]:4
b je vedľajšia polos[2]:4
e je excentricita elipsy[3]:43
f je ohnisková vzdialenosť; vzdialenosť medzi ohniskom a stredom elipsy.[2]:2
φ je uhol 0 ≤ φ < 2π ako parameter[3]:15
A, B, C, D, E sú koeficienty, pričom platí A > 0, B > 0 a A ≠ B[chýba zdroj]
A je vo vzorci plochy plochou

Elipsa má veľký význam pri aplikácii matematiky vo fyzike, astronómii a v technike.[1] Napríklad dráhy planét sú elipsy,[1] v teórii pružnosti sa pracuje s elipsou inercie a elipsou napätia,...[chýba zdroj]

Elipsu možno definovať aj ako kužeľosečku, je to prienik roviny s kužeľovou plochou, pričom rovina neprechádza vrcholom kužeľovej plochy, nie je kolmá na os kužeľovej plochy a zviera s osou väčší uhol ako priamka, ktorej rotáciou kužeľová plocha vznikla.[1]

Špeciálnym prípadom elipsy je kružnica.[1] Je to elipsa, kde F1=F2 a súčasne polomer kružnice R = a = b.[3]:15[1]:20

Ak v elipse umiestnime svetelný zdroj do jedného ohniska, všetky lúče sa odrazia do druhého ohniska.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 ČERŇANOVÁ, Viera. Elipsa, dcéra z rodiny kužeľosečiek. Rozhledy matematicko-fyzikální, 2022, roč. 97, čís. 4, s. 19–23. Dostupné online [cit. 2026-11-04].
  2. 1 2 3 4 5 6 Soňa Kudličková, Alžbeta Mackovová. Metrické konštrukcie elipsy [online]. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 6 Zdeněk Halas, Jana Hromadová. Kuželosečky („Tribonacciho skriptum“) [online]. Katedra didaktiky matematiky, Matematicko-fyzikální fakulta Univerzity Karlovy, 2026-06-26, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online. (po česky)
  4. 1 2 3 Zuzana Tereňová. 2.6 Analytické vyjadrenie kužeľosečiek [online]. Slovenská technická univerzita v Bratislave (Beganová, Rückschlossová, Valášková, Vajsáblová, Tereňová: Deskriptívna geometria pre stavebné odbory), 2022, [cit. 2026-11-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elipsa

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]