Preskočiť na obsah

Ladino

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Židia a judaizmus
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Ortodoxný · Konzervatívny (Masorti) · Progresívny (Reformný - Liberálny) · Ultraortodoxný · Samaritáni · Falašovia · Karaiti
Etnické skupiny a jazyky
Aškenazim · Sfaradim · Mizrachi · Hebrejčina · Jidiš · Ladino · Ge'ez · Buchori
Populácia (vývoj)
Európa · Amerika · Ázia · Afrika · Austrália
Náboženstvo
Náboženstvo · Boh · Princípy viery v judaizme · Božie mená · 613 micvot · Halacha · Noemove zákony · Mesiáš · Eschatológia
Filozofia a etika
Židovská filozofia · Cdaka · Musar · Vyvolenosť · Chasidizmus · Kabala · Haskala
Náboženské texty
Tóra · Tanach · Mišna · Talmud · Midraš · Tosefta · Mišne Tora · Šulchan aruch · Sidur · Machzor · Pijut · Zohar
Tradície a zvyky
Obriezka · Pidjon ha-ben · Simchat bat · Bar micva · Šiduch · Svadba · Rozvod (Get) · Pohreb · Kašrut · Židovský kalendár · Židovské sviatky · Talit · Tfilin · Cicit · Kipa · Mezuza · Menora · Šofar · Sefer Tora
Významné postavy
Abrahám · Izák · Jakub · Mojžiš · Šalamún · David · Eliáš · Áron · Maimonides · Nachmanides · Raši · Ba'al Šem Tov · Ga'on z Vilna · Maharal
Náboženské inštitúcie
Chrám · Synagóga · Ješiva · Bejt midraš · Rabín · Chazan · Dajan · Ga’on · Kohen · Mašgiach · Gabaj · Šochet · Mohel · Bejt din · Roš ješiva
Židovská liturgia
Židovská liturgia · Šema · Amida · Kadiš · Minhag · Minjan · Nosach · Šacharit · Mincha · Ma'ariv · Musaf
Dejiny Židov
Dejiny Židov (starovek · stredovek · novovek)
Blízke témy
Antisemitizmus · Gój · Holokaust · Izrael · Filosemitizmus · Sionizmus · Abrahámovské náboženstvo
z • d • u
Ladino je aj taliansky názov ladinčiny.

Ladino alebo sefardčina alebo sefardská španielčina alebo židovská španielčina je židovská španielčina používaná najmä Sefardmi, teda potomkami Židov vyhnaných koncom 15. storočia zo Španielska. Pokladá sa buď za nárečie španielčiny alebo za samostatný románsky jazyk. Dnes je takmer vyhynutý.

Iné názvy jazyka:

  • v Izraeli: spanyolit, espanyolit
  • v komunitách Osmanskej ríše: judezmo, judeo-espanyol, espanyol, romance, franco espanyol, jidyo, judyo, zargon
  • v severnej Afrike: hakitia, espanyol

Židia vyhnaní koncom 15. storočia sa usadili na Balkánskom polostrove, v Turecku, Maroku a Gibraltáre, po roku 1945 mnohí emigrovali do Izraela.

Výslovnosť pripomína silno taliančinu, portugalčinu alebo francúzštinu a silno sú zastúpené miestne prvky (v južnoslovanskej oblasti srbské, bulharské, turecké atď.). Jazyk sa zapisoval spravidla hebrejským písmom. Ladino predstavuje vlastne porušenú španielčinu 15. a 16. storočia.

Iný význam slova ladino

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí autori vyššie uvedený jazyk nazývajú židovská španielčina (a podobne) a ladino je názov odlišného čisto písaného jazyka, ktorý vymysleli španielski rabíni na prepis a výučbu hebrejských liturgických textov so zachovaním hebrejskej syntaxe.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladino

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]